Noc bola tichá a nevedomky nás svojimi chladnými prstíkmi zobúdzala z rozospatosti. Bola to doba, keď už aj tí najväčší flámovači pokojne pochrapkávajú, a zem už dávno stratila všetko teplo. Nastúpili sme do auta a ticho preťalo nahnevané vrčanie motora, ktorý akoby sa sťažoval, že ho nútime pracovať v takú nekresťanskú hodinu. Zavrela som oči a usmiala som sa pre seba. Aj keď je všeobecne známe, že keď nič neočakávaš, nesklameš sa, ja som si nemohla pomôcť. Je 6. júna 2013. Práve dnes odchádzame na výletnú loď Costa Magica. A viete čo? Ani náhodou ma nesklamala!
Costa Magica (ďalej len CM) je talianska loď postavená v roku 2004. Má 14 poschodí, váži 102 500 ton a plaví sa rýchlosťou 20 uzlov. Podľa oficiálnych údajov prepraví 3 470 hostí, pričom ďalších 1030 tvorí posádka ubytovaná v dolných poschodiach. Pre predstavu - je taká obrovská, že dokonca aj v posledné dni sme na nej objavovali stále nové priestory a keď som po prvýkrát uvidela chodbu tiahnucu sa od jedného konca k druhému, odmietla som uveriť, že tam nie sú zrkadlá.
Nájdete tu reštaurácie a bary, vírivky a bazény, tobogan, herne, knižnicu, kaviarne, všemožné obchody, niekoľko divadiel, sály na kurzy tanca, na polootvorenej hornej palube pódium pre aktivity ako cvičenie či rôzne hry, detské „kútiky“' s preliezačkami, bazénikmi, televíziou, animátormi a prepracovaným programom, pinpong, stolný futbal, basketbalové ihrisko, bežeckú dráhu, prinajmenšom 16 výťahov a schody, ktoré by ste nespočítali ani za niekoľko rokov, a nezabudnutelné výhľady, ktoré si mohli cestujúci na horných palubách užívať na jednom z mnohých ležadiel - všetko zabalené v honosnom štýle inšpirovanom talianskymi umelcami.
Už na prvý pohľad nám pripadala loď ohromujúca, a to zvnútra aj zvonka. Naša kajuta ... no, tá bola pre dvoch ideálna, ale pre náš všetkých trošku malá. Nikto sa však nesťažoval. Boli tam skrinky, zrkadlo aj telka. V oddelenej miestnosti bolo zase umývadlo, sprcha a srandovný vákuový záchod. Na vstupovanie do kajút sme používali špeciálne karty.
Jedlo na lodi bolo na 99% vynikajúce. Raňajky boli formou švédskych stolov a podávali sa tu rôznorodé pečivá, rôzne druhy syrov a šuniek, rôzne nátierky a džemy, párky aj praženice, cereálie aj jogurty, ovocie, ako melóny, jablká, hrušky, a dokonca tu mali na prianie aj omeletu - proste všetko, čo si len môžete priať. Raňajkovali sme vždy na jednej z horných palúb. Obed bol v podobnom duchu - tiež formou „vyber si sám“ z ponuky rôznych druhov mäsa, príloh, pizze, jednohubiek, cestovín či burgerov a národných špecialít. Večera sa podávala v dvoch reštauráciách na dvakrát! Pozostávala celkovo zo siedmich chodov: predjedla, polievky, cestovín, hlavného jedla, šalátu, ochutnávky exkluzívnych syrov a dezertu. Niekedy sme tiež mali problém porozumieť, z čoho to máme na výber, keďže jedálny lístok bol taliansko-anglický a jedlá na ňom často netradičné. Pár nocí obohacovalo tento kulinársky pôžitok aj tanečné predstavenie! Každá skupinka stolov mala navyše dvoch čašníkov.
Poďme však po poriadku. Prvý deň našej dovolenky sme hlavne cestovali. Cesta Rakúskom a Talianskom bola dlhá, únavná, avšak napriek neprestajnému dažďu podnetná a zaujímavá. Naša prvá zastávka bola v Bari, kde sme navštívili Chrám svätého Mikuláša. V Katakolone sme prešli múzeom a starovekými ruinami prvého olympijského komplexu. Ďalšou zastávkou boli Piraeus (Atény), kde sme zakopávali o chrámy na každom kroku. Asi najkrajší bol výlet na menší ostrovček Santorini, kam sme sa vyviezli na somárikoch.
Život na CM bol odlišný. Ráno sme vstávali s vedomím že deň patrí nám. Doobedie, stelesnenie lenivosti, bolo presvetlené príjemným gréckym slniečkom rovnako ako poobedie - pokiaľ sme vtedy náhodou niekde nekotvili.
Celá dovolenka mi pripadala byť príliš krátka. Osem dní bolo až tragicky málo na ... na všetko. Ani sme sa nestihli aklimatizovať! A práve keď sme si začínali zvykať, udomácňovať sa tu, keď nám tie hory jedla už nepripadali také lákavé, keď bolo more samozrejmosťou, plavba sa skončila. Posledný deň bol hrozný a úžasný zároveň - lúčili sme sa a zároveň tešili na objavovanie slávnych Benátok.
Od CM ubehlo už niekoľko mesiacov, no mne sa niekedy zdá, že to bolo iba včera. Bola to nezabudnuteľná dovolenka a som si istá, že tie úžasné, horkosladké spomienky na ňu so mnou zostanú ešte dlho.
Viktória Horinková
